Kritika prekladu 2022 2/2

Abstrakt: Marián Kabát je absolvent odboru translatológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde aktuálne pôsobí ako pedagóg. Špecializuje sa najmä na lokalizáciu softvérových produktov, na strojový preklad a využitie technológií v preklade. Okrem umeleckého a odborného prekladu vyučuje aj prvé slovenské kurzy zamerané na lokalizáciu, ktoré študentom ponúka od roku 2020. V rovnakom roku získal ocenenie GALA Rising Star Scholarship a niekoľko rokov pôsobil ako redaktor Prekladateľských listov. Aktuálne je šéfredaktor časopisu L10N Journal: Translation in Software, Software in Translation, ktorý sa zameriava na lokalizáciu a technológie v preklade.

Abstrakt: Ruský spisovateľ Leonid Andrejev je u nás, aj takmer po 120 rokoch od vydania prvého prekladu jeho diela v slovenčine, stále relatívne neznámym autorom, ktorého tvorba je prebádaná len okrajovo. To sa, prirodzene, odzrkadlilo jednak na menšom vedeckom záujme o dielo spisovateľa a jednak na limitovanom počte prekladov z jeho tvorby, ako aj odborných prác venovaných rozboru týchto prekladov. V predloženej štúdii sa na základe analýzy vzorky vybraných prekladov diel autora v slovenskom jazyku – datovaných od roku 1905 do roku 2022 – pokúsime kompenzovať doterajšie limitované poznatky o charaktere ukotvenia Andrejevových diel v slovenskom kontexte a vytvoriť ucelený pohľad na problematiku autorovej tvorby a procesu jej udomácňovania na slovenskej literárnej scéne.

Abstrakt: Interpretáciu vo všeobecnosti považujeme za elementárnu súčasť literárnej, medziliterárnej a aj medzikultúrnej komunikácie. Predstavuje základ percepcie diela, jeho kvalít a hodnôt. Jej všeobecné princípy sú zrejmé; vždy ide o hlbšiu percepciu literárneho diela nezávisle od faktu, či ide o originál alebo preklad. Interpretácia zahŕňa zmes analyticko-syntetických vzťahov, pričom intenzita interpretačných operácií závisí predovšetkým od zámeru konkrétneho interpretačného aktu.

Abstrakt: Túto úvahu chceme venovať tzv. kritickým vydaniam prekladov staršej literatúry. Slovo kritický v nich neznamená posudzovanie hotového prekladu zvonka, ale naopak, sebareflexiu, kritické posudzovanie vlastných postupov. Vieme, že kritika môže zohrávať v procese prekladu rôzne úlohy. Práve pri vydaniach prekladov staršej literatúry má tento jej sebareferenčný rozmer zásadný význam.

Abstrakt: Komentovaný preklad je jedným z nástrojov prekladateľskej sebareflexie, prostredníctvom ktorého si má študent osvojiť schopnosť reflexie vlastnej prekladateľskej aktivity a vysvetliť či priblížiť svoje vlastné rozhodnutia, a to v rámci retrospektívnej analýzy konkrétneho prekladateľského výkonu. Ide teda o sondu do správania a rozhodovania sa adeptov prekladateľstva, pomocou ktorej si učiaci sa subjekt má uvedomiť vlastnú prekladateľskú činnosť, explicitne zadefinovať svoju prekladateľskú metódu a zdôvodniť vlastné prekladateľské rozhodnutia. V tomto článku sa pokúsime na základe dostupných zdrojov v krátkosti objasniť, čo je komentovaný preklad, a zároveň zhrnúť jeho silné a slabé stránky, vrátane jeho potenciálu pre didaktiku prekladu.

Abstrakt: V roku 2021 vyšla zaujímavá literárnovedná publikácia od Onura Işika s názvom Family as the Source of Terror in Patrick McGrath’s New Gothic Novels. Autor v nej rozoberá tvorbu spisovateľa Patricka McGratha, ktorá kráča v šľapajach gotického románu.

Abstrakt: Záverom roka 2022 zásluhou KGE FF UMB v spolupráci JTP Praha bol vydaný zborník Od textu k prekladu XVI; od r. 2020 vychádza v dvoch častiach. Druhá časť Linguistic Lanscape je zameraná na problematiku jazykovej krajiny. Členmi riešiteľského kolektívu v projekte „APVV-18-0115 Jazyk v meste – dokumentovanie multimodálnej semiosféry jazykovej krajiny na Slovensku a z komparatívnej perspektívy“ sú pracovníci troch katedier UMB v Banskej Bystrici, a to KGE, KAaA a KSJaK, a tiež bádatelia z dvoch partnerských univerzít – Fakulty aplikovaných jazykov EU v Bratislave a PdF Univerzity J. Selyeho v Komárne.